Zomrelo 42 ľudí a na Slovensku sa zastavil život. Prestala fungovať politická scéna, chystáme sa na štátny smútok. Zomrelo 42 vojakov, slovenských vojakov. Dotýka sa nás to všetkých, aj vojak je totižto človek.
Takto pred rokom sa svet pomaly spamätával zo šoku, z obrovského šoku. Štvrť milióna ľudí. Osôb s osudmi, rodinami, príbuznými, pozostalými. 250 000 ľudí. Mali sme vtedy smútok? Nepamätám si.
Neboli to Slováci, nebolo to hneď tu za hranicami, neslúžili slovenským záujmom (aké vlastne sú), napriek tomu to boli ľudia.
Nepoznám žiadnu z obetí, každej mi je ľúto, ako každého, kto umrel zbytočne. Tu ich bolo 42, v lete v Londýne okolo 80, v Južnej Ázii 250.000, v Madride 160, v New Yorku 3 tisícky. Medzitým na Bali, v Egypte, tuším aj v Turecku. Stovky. Niekde som počul, že 4000 detí zomrie od hladu, nie ročne, ani denne, za hodinu! Aj to je smutné...
Nikoho zo spomenutých som nepoznal. Všetkých mi je ľúto, nevidím dôvod ich od seba odlišovať. Človek je človek, čo na tom, že je Slovák ako ja? Čo to o ňom hovorí? Možno to boli úžasní ľudia, ukazujú nám ich v televízii, sympaťáci. Kto nám ukáže tých ostatných? Radšej nikto, aj tak to nikoho nezaujíma...
Teraz sa každý bude zaujímať o stav slovenského vojnového letectva, bude hodnotiť zaostalosť vybavenia, nedostatok peňazí. Zvýšia sa dotácie, možno dostanú nejaké financie z vládnej rezervy. Stav slovenskej armády ma nikdy nezaujímal, nevidím dôvod, prečo by som ho aj teraz nenechával len na odborníkov. No spravodajstvo mi to nedovolí, zvláštne...
A pointa? V pondelok sa na 24 hodín Slovensko prestane zabávať, aby si uctilo 42 svojich obetí. OK, uctime si ich, podľa všetkého si to zaslúžia...
21. jan 2006 o 18:00
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 182x
Niečo o smútku
Zomrelo 42 ľudí, je to smutné... Prajeme si úprimnú sústrasť a všetci sa tvárime, ako keby sa nás to naozaj dotklo... Aj to je smutné.
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(7)
(zdroj: foto.rambler.ru)